Možno sa to nezdá, ale všetci chceme vyzerať naozaj dobre. Byť štíhli, ale zároveň zdraví, a keď už sa najeme, chceme, aby tá porcia bola aspoň nejako normálne veľká. Preto si priznajme, že predstava, že hladujeme a potom si môžeme dať mrkvu alebo jablko, nie je úplne uspokojujúca. Tu prichádza na rad IF (intermittent fasting), teda prerušovaný pôst, ktorý je tou správnou cestou k úspechu. Neveríte? Tak čítajte ďalej…
Problém je najmä v tom, že keď sa človek rozhodne pre nejaký životný štýl, väčšinou to nikdy dlho nevydrží, lebo porcie jedla sú buď príliš malé, alebo je strava všeobecne príliš monotónna.
V tomto je však cesta prerušovaného pôstu dobrá alternatíva, ako netrpieť hladom, a zároveň – svete div sa – schudnúť a novú váhu si aj udržať. A v neposlednom rade sa môcť najesť dosýta. A to sa počíta.
Jasné, aj v tomto prípade je potrebné si na všetko zvyknúť a prijať za svoje, že budete mať chvíľu pocit, že vám žalúdkom prechádza dosť hlasná lokomotíva, pretože vydržať 16 hodín bez jedla, keď ste predtým boli zvyknutí v jednom kuse jesť, je trochu šok. Ale potom ten pocit, že sa môžete najesť normálne bez toho, aby ste museli počítať každučkú kalóriu… Ten je úplne dokonalý!
K prerušovanému pôstu ma – ako to už býva – tak trochu naviedla kamarátka, ktorá sa tak stravuje už pomerne dlho. Bolo to v čase, keď som sa necítila úplne dobre, bolel ma žalúdok (neskôr mi zistili alergiu na vajcia) a ja som vlastne zistila, že celé doobedie nejem a prvým jedlom, ktorým začínam, je obed.
Vtedy som jej len tak pomimo spomenula, že sa vlastne cítim v pohode a že mám viac energie, keď doobeda stravu tak nejako obídem. Kamoška mi povedala, že to má rovnako, ale ide podľa metódy prerušovaného pôstu 16/8, čo v praxi znamená, že 16 hodín neje a necháva telu čas na regeneráciu, a potom 8 hodín je tak, ako chce, a vlastne tiež, čo chce. Samozrejme, že aj v tomto prípade je nutný nejaký režim.
Každý stravovací plán má svoje pravidlá a tie platia – bohužiaľ alebo bohu vďaka – aj tu. Nejde totiž o to, vydržať 16 hodín bez jedla a potom sa napchať do prasknutia len preto, že máte „len“ osem hodín na to, aby ste niečo zjedli.
Vlastne ani nemusíte začať hneď s variantom 16/8, povolené sú tiež varianty 14/10 alebo dokonca 12/12. Teda aspoň na začiatok, kým si zvyknete, pretože pravdou je, že jesť celý deň a následne sa vrhnúť na to, že si prvé jedlo dáte na poludnie a posledné o ôsmej večer, môže byť zo začiatku celkom oriešok.
Mne to ale neprekážalo a začala som rovno s variantom 16/8. Priznám sa bez mučenia, som v živote tak trochu masochistka a vždy si vyberiem tú náročnejšiu cestu, pretože mám pocit, že tá jednoduchšia ma nikam neposunie. Nie tak, ako by som chcela.
Výhodou bolo, že sa mi trošku zrovnal žalúdok, pretože som mu ihneď dala možnosť, aby nemusel v jednom kuse pracovať a tráviť jedlo, hoci pravý dôvod mojej nevoľnosti nebol v prejedaní sa, ale v zatiaľ nezistenej potravinovej intolerancii.
Mám rada pravidlá, som puntičkárka a baví ma doťahovať veci svojím spôsobom k dokonalosti. Keď viem, že je predo mnou nejaká výzva a aby som „prešla“, musím ju zdolať. Takže pre mňa bolo vydržať 16 hodín bez toho, aby som sa dotkla jedla, vlastne dosť povzbudivé.
Nevýhodou bolo snáď len to, že po prvom jedle mi bývalo ťažko, čo ale neprisudzujem množstvu zjedeného pokrmu, ale tomu, že som si väčšinou dala ako prvé jedlo práve vajcia. Ak máte intoleranciu na nejakú zložku stravy alebo na samotný druh potraviny, váš žalúdok reaguje tak, že začne uvoľňovať nadmerne veľa histamínu, ktorý spôsobí, že po jednom vajci máte pocit, že ste práve zjedli polovicu prasaťa.
Keď som si ale dala čokoľvek iné okrem vajec, všetko bolo v poriadku, bez pocitu plnosti a akýchkoľvek iných negatív.
Mala som pocit, že sa môžem najesť dosýta, pretože keď predtým 16 hodín nejete, ušetríte vlastne dosť kalórií. V praxi to znamená, že doobedie bez jedla rovná sa kalorický deficit vynechaných raňajok a desiatej.
Aj tu je však potrebné trochu premýšľať. To, že máte presne dané časové rozmedzie, keď môžete jesť, totiž neznamená, že sa budete nekontrolovane prejedať, kým môžete, pretože viete, že potom budete zase musieť vydržať.
Toto som ale mala v hlave zrovnané od začiatku. Na jednu stranu nie som vôbec typ, ktorý by sa prejedal – okrem intolerancie na vajcia mám tiež alergiu na lepok, takže je potrebné, aby som svoj žalúdok príliš nezaťažovala. A vlastne nie som zvyknutá jesť viac, než je potrebné. Skrátka to tak mám.
Hovorím tomu raňajky, aj keď ich mám na pravé poludnie. Bývala som zvyknutá dať si dve volské oká, kúsok bezlepkového pečiva so šunkou a syrom a napríklad kocku čokolády. Teraz to mám tak, že si buď dám pečivo so šunkou a syrom a k tomu zeleninu, alebo si rovno uvarím nejaký obed, ako napríklad ryžu, pohanku s mäsom a zase zeleninu. Tá je jednoducho základ, aby malo telo dostatok vlákniny.
Tak to tu naozaj neplatí. Ak by som svoju večeru prenechala nepriateľovi, ako sa vždy hovorí, asi by som vážne zomrela od hladu. Po tých 16 hodinách hladovky máte skrátka hlad ako vlk a je potrebné sa najesť. A stanoviť si aspoň osem hodín, kedy môžete.
V prerušovanom pôste nemáte presne dané, koľko jedál počas tých ôsmich hodín máte či môžete zjesť, ale ja jem väčšinou dve hlavné jedlá a medzitým si vezmem niečo malé na poobedný olovrant. Riadim sa pocitom a neberiem to ako diktát. Jednoducho, keď som hladná, telo si povie. Na počudovanie, stačí ho trochu počúvať.
Výhodou prerušovaného pôstu je za mňa jednoznačne fakt, že si tak lepšie strážite váhu. Pretože, ak teda nie ste vyložene človek, ktorý sa dokola prejedá, nezjete toho toľko, ako keď jete od rána do večera. Tým, že preskočíte raňajky a desiatu, ste už trochu v kalorickom deficite, a to vám dovolí dať si na obed a večeru vlastne normálnu porciu. To mi vyhovuje. A viem, že vlčí hlad a jemu podobné záležitosti sa ma netýkajú. Vďakabohu!
Ďalším dôvodom, prečo som sa rozhodla pre tento štýl stravovania – áno, naozaj to nie je diéta ani nejaká ortodoxná cesta – je fakt, že jednoducho chcem byť zdravá a fit. A zaťažovať telo jedlom mi zdravé nepripadá. Nie každý to vie, ale na to, aby sme prežili, nám stačí pomerne málo.
Za mňa tak doprajete žalúdku a celému telo viac oddychu. Nemusíte počítať kalórie, pretože v deficite ste skoro vždy, a ja osobne mám oveľa viac energie. Niekto by možno oponoval, že byť celé doobedie bez jedla je ťažké, ale zvyknúť sa dá naozaj na všetko, keď si to správne nastavíte v hlave.
Nevýhody nevidím, snáď len v tom, že ku konci pôstneho intervalu už cítim naozaj dosť veľký hlad, takže keď sa, čisto náhodou, oneskorím, je to poznať. Cítim ľahkú únavu, pretože telu dochádza „šťava“. Len čo sa ale najem, telo dostane palivo a cítim sa úplne skvele. Navyše, nemám výkyvy glykemického indexu, pretože hladina cukru je viac ustálená, a tak si namiesto poobedného zdriemnutia idem radšej zacvičiť jogu.
Prerušovaný pôst bol vyhodnotený aj časopisom Forbes ako jedna z najvyhľadávanejších diét za posledné obdobie. Doslova „Jedna z najhorúcejších diét roku 2020“.
„Pôst je nesmierne prínosný pre chudnutie, sústredenie, energiu a podporu menšej inzulínovej rezistencie u jednotlivca. Pôst vlastne pomáha regulovať inzulín, čo je hormón v korelácii s prírastkom hmotnosti a ukladaním tukov. Pôst bol u mnohých kultúr široko používaný aj z duchovných dôvodov.“
Okrem IF patrí medzi najlepšie diéty roku 2020 aj Keto diéta, diéta bohatá na probiotiká, raw strava, flexitariánstvo ako cesta k vysnenej váhe tým, že obmedzíte celkový kalorický príjem konzumáciou zeleniny, celozrnných produktov, ovocia a rastlinných bielkovín.
Nech už sa stravujete akokoľvek, nech jete čokoľvek, dôležité je, aby ste sa cítili dobre, mali dostatok energie, vaša váha plne korešpondovala s BMI a celkovým zdravím, a hlavne, aby ste sa vy sami cítili vo svojom tele úplne spokojne. Pretože telo je predsa jediné miesto, kde skutočne musíme žiť. A preto by sme sa oň mali dostatočne starať!