Iránsky prezident zomrel počas leteckej katastrofy. Jej pozadie je nejasné, krajinu čaká boj o moc

K havárii vrtuľníka s iránskymi politikmi na palube došlo už v nedeľu popoludní, ale oficiálna informácia potvrdzujúca úmrtie prezidenta sa dostala do médií až nasledujúci deň. V horách, nad ktorými vrtuľník s posádkou letel, panovalo nepriaznivé počasie a pilot so strojom narazil do niektorého zle viditeľného skalného výbežku.

Iránci na palube cestovali zo slávnostného otvorenia priehrady, kde sa stretli s ázerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom. Aj keď na mieste podľa dostupných informácii skutočne panoval silný vietor, hmla a dážď, nad niektorými okolnosťami katastrofy sú pochybnosti.

Luxusní penthouse na Praze 1 - 226m, Praha 1

Show property

Nad zvláštnou nehodou možno niekto "zapracoval"

Na miesto nehody sa dostali horolezci z záchrannej jednotky až po rade hodín a na výpravu šli na ľahko, bez horolezeckého vybavenia. Telo prezidenta mal objaviť turecký pátrací dron s termovíziou, ale tou dobou už jeho telo pochopiteľne nevysielalo žiadne tepelné žiarenie obvyklé pre človeka.

"Zjavne pokazená a odkladaná záchranná operácia môže naznačovať dve iné možnosti. Za prvé, na páde prezidentského vrtuľníka niekto predsa len úmyselne „zapracoval“ a existoval zámer zdržať záchranu tak, aby cestujúci s istotou neprežili. Alebo za druhé – a oveľa pravdepodobnejšie – piloti pred pádom stihli ohlásiť pozemnej kontrole, čo sa deje, a zdržanie záchranných prác malo režimu získať čas na kontrolu politických škôd spôsobených nehodou,"

k okolnostiam nehody uviedol komentátor Karel Dolejší na Forum24.cz.

Zosnulý prezident stál na čele Komisie smrti

Ebrahim Raísí mal náboženské a právnické vzdelanie. Aj keď v súčasnom íránskom režime nepredstavoval radikálne krídlo, bol považovaný za človeka, ktorý má v súčasnosti na svedomí najviac politických vrážd.

Obzvlášť kvôli tzv. Komisiám smrti, ktoré v roku 1988 vyšetrovali a popravovali nepriateľov režimu z marxisticko-islamského hnutia. Podľa informácií ľudskoprávnych organizácií počas vyšetrovania stačilo vyjadriť nechcenie ísť čistiť mínové polia z vojnových čias a zaslúžiť si tak trest smrti. Vyšetrovanie Raísího komisie viedlo podľa odhadov až k päť tisícom popráv.

Krvavá minulosť prezidenta, za ktorou si vyslúžil prezývku "Teheránsky mäsiar",  je medzi iránskou verejnosťou pomerne známa a po jeho smrti vo uliciach vypukla radosť odporcov režimu. V čerstvej pamäti majú Iráčania aj protesty po smrti dvadsaťdvaročnej Mahsy Amini, ktorá zomrela po zatknutí morálnej polície za nevyjasnených okolností. Jej smrť síce vo krajine vyvolala významné protesty, ale demonštranti boli pod Raísího patronáciou potlačení a vraj ich malo niekoľko stoviek zomrieť.

"O páde vrtuľníka, pri ktorom zahynul iránsky prezident Ebrahim Raisi, ktorý bol zodpovedný za brutálne represie doma a podporovanie terorizmu na Strednom východe, možno povedať len to, že by bola škoda toho vrtuľníka, keby ho nevlastnil Irán,"

komentoval nehodu politológ a publicista Jiří Pehe na sieti X. Podobná správa nie je žiadnou výnimkou. Hoci oficiálne vyjadrili sústrasť nielen predstavitelia spojeneckých režimov v Číne, ale napríklad aj šéf Európskej rady Charles Michel, mnoho ľudí, ktorí Irán opustili a žijú v zahraničí udalosť komentovali podobne.

Irán po smrti prezidenta čaká tvrdý politický boj. Primárne však nejde o jeho úrad. V krajine má hlavné postavenie náboženský vodca islamskej revolúcie (tzv. rachbar), úrad teraz drží Alí Chameneí. V ôsmdesiatpäť rokoch sa však blíži koniec jeho vlády a Raísí bol považovaný za najpravdepodobnejšieho nástupcu, ktorý má zároveň dostatok moci, aby mohol kľúčovú funkciu obsadiť. Lenže teraz je hľadanie nového vodcu bez favorita a medzi súčasnými pretendenti, medzi ktorými je aj syn Alí Chameneího, nepochybne prepukne nelítostný boj o moc. 

Zdroje: iranprimer.usip.org, nbc.com, forum24.cz, x.com, ČTK, autorský článok