Keď si so šéfkou jednej z najznámejších českých firiem menom Zásilkovna sadnete k jednému stolu, môžete si byť istí, že po rozhovore s ňou budete odchádzať a svietiť pritom ako žiarovka. Nabití energiou a dobrou náladou. Simona Kijonková je rázna žena so zmyslom pre biznis, ale aj pre dušu. Žiadna téma jej nie je cudzia a ku všetkému a všetkým je veľmi otvorená. Je až neuveriteľné, ako vlastne zvláda niekoľko firiem s 1 700 zamestnancami, manžela, tri deti, dom a psa. V rozhovore pre LP-Life.sk sa podnikateľka rozhovorila nielen o firme, podnikaní, koronavíruse, ale tiež o umení oddychovať a užívať si život.
Ako sa vám darí? Je leto, všetci sú na dovolenke a ja som z toho zúfalá, pretože mi nikto neberie telefón. Ako veľmi ste z toho zúfalá vy?
Zúfalá nie som, na leto som sa veľmi tešila. Od začiatku pandémie zažívame nielen v Zásilkovni, ale v celom podnikateľskom segmente, kde sa pohybujem, veľmi náročné obdobie. Vidím to nielen na svojich kolegoch, ale aj na svojich priateľoch podnikateľoch a podnikateľkách. Nejde len o samotné riadenie firmy, ale najmä o neustále zmeny, ktorým musíme čeliť. Pre podnikateľa je stabilný a predpovedateľný vývoj veľmi dôležitý, bohužiaľ nám už viac ako rok chýba. Preto vnímam súčasné obdobie, keď máme možnosť si trochu vydýchnuť na dovolenke, byť so svojimi rodinami a priateľmi, ako dôležité a prínosné. Aj svojim kolegom v Zásilkovni som kládla na srdce, aby si cielene oddýchli a načerpali silu do zvyšku roka, ktorý je ale, bohužiaľ, stále neistý.
Áno, vnímam príbehy, v ktorých podnikanie v dobe covidovej skrachovalo. Za rok a pol bohužiaľ asi osem percent našich spolupracujúcich partnerov z radov výdajných miest ukončilo podnikanie. To sú pre mňa veľmi smutné príbehy. V čase pandémie sme sa im snažili pomáhať. Vďaka tomu, že sme boli napojení priamo na vládu, snažili sme sa im odovzdávať informácie o jednotlivých opatreniach a ich dopadoch na podnikanie, pomáhali sme tiež materiálne, napríklad rúškami alebo dezinfekciou. Bohužiaľ, nie vždy to stačilo.
Vy sama viete, aké to je o niečo prísť, čo sa týka podnikania. Čo by ste ľuďom, ktorí sa dostali v podnikaní do zložitej situácie, poradili? Čím by ste ich povzbudili?
Nikdy sa nevzdávajte. Podnikanie nie je len o tom, že všetko bude len ružové a so šťastným koncom. Podnikanie je neustály boj, neustále pracovanie sama na sebe, je o tom, že nesiete obrovské riziko. Je o zodpovednosti, dobrých nápadoch, o pretavení úžasných ideí a vízií na realitu. Nie je jednoduché a nie je pre každého, ale ak sa preň už raz rozhodnete, navzdory ťažkostiam a úskaliam, vytrvajte. Pochybovači vždy budú, dôležité je nenechať sa zastaviť slovami „ja som ti to hovoril“, poučiť sa z chýb a ísť ďalej. Ak sa zacyklíme vo vlastnej sebaľútosti, duševnej nepohode či negativizme, nič dobré nám to neprinesie. Na tele ani na duši. A ak už nejaký problém nastane, tak je strašne dôležité, aby sme sa tomu vedeli prispôsobiť. Moja ďalšia rada teda je – staňte sa podnikateľskými chameleónmi.
Keď sa s vami človek rozpráva, prúdi z vás vodopád slov a energie. Ako to vnímajú vaši kolegovia? Aký štýl riadenia ľudí vyznávate?
Verím, že pozitívne a že ich moja energia nabíja. Myslím si, že kolegovia a kolegyne, s ktorými spolupracujem, ma nejakým spôsobom v energii dopĺňajú alebo ju majú rovnakú. Je dôležité mať v tíme diverzifikovaných ľudí. Celý náš výkonný výbor by asi zvládol bežať tie aktuálne super rýchle preteky bezo mňa. Napriek tomu je dobré mať vo firme človeka, ktorý udáva smer a víziu a svojou energiou pomáha posúvať veci vpred. Takým človekom sa snažím byť.
Preferujem štýl riadenia, ktorý nedáva ľuďom úlohy, ale ciele. Trochu ich nasmerujem, ale keď vidím, že sa im nedarí, nejaký čas ich nechám. Firmu to niečo stojí, ale samotného človeka to posilní a posunie. Všetci sa neustále potrebujeme učiť, čo ide najlepšie na vlastných chybách. Ak manažér urobí chybu, je to správne a nie zlé. V konečnom dôsledku je posilnený o novú skúsenosť. Tiež robím chyby, a to je dobre, poučím sa a idem ďalej.
Myslím si, že som sa s tým narodila, že je to genetika od môjho ocka a maminky. Obaja sú naozaj veľmi energickí, maminka je Levica, otec je tiež veľmi energický. Ak by tu sedel, viedol by monológ a nedal by vám veľmi priestor hovoriť. Je to dané aj mojím narodením, som Blíženec, narodená 2. júna. Júnoví Blíženci sú veľmi spoločenskí, energickí. Poznám veľa Blížencov, ktorí majú podobné charakterové rysy ako ja.
Ako vás vnímajú muži? Predsa len v Českej republike sú na vysokých pozíciách prevažne muži. Neboja sa vás? Ako sa pozeráte na genderovú oblasť?
Som žena, ktorá s mužmi spolupracuje pomerne veľa, pretože v odbore IT a v digitálnych technológiách, kde sa pohybujem, sú na vedúcich pozíciách väčšinou muži, a rozdiely medzi ženami a mužmi už nijako zásadne nevnímam.
Na ľudí okolo seba sa dívam podľa toho, ako na mňa pôsobia a čo dokážu, vôbec neriešim stereotypy muž alebo žena. V Zásilkovni máme na vedúcich pozíciách mužov, ako aj ženy. Dôležité je, aké má kto osobné a pracovné kvality a ako zapadá do tímu. Verím, že každý človek je jedinečný a dokáže tím nejakým spôsobom obohatiť a doplniť.
Som veľmi neformálny človek, s každým si primárne tykám, keď mám s niekým spoločnú tímu, dokážem sa baviť dlhé hodiny a nemám s nikým problém. Dokážem sa rozprávať s ľuďmi rôznych národností, vyznania, pohlavia, vzdelania. Nemyslím si, že by sa ma niekto bál, skôr si myslím, že ma rešpektujú a berú ako parťáčku. Často mi tiež po mojich vystúpeniach na konferenciách alebo v médiách muži píšu a kladne hodnotia moje názory.
Je však pravda, že keď na konferenciách prednášam na nejakú tému, som v rámci danej tematiky často jediná žena. Mňa to ale baví, pretože si myslím, že tým ukazujem ženám cestu. A ak dokážem motivovať jedno dievča k tomu, aby sa rozhodlo do technológií ísť, alebo aby odbor technológií študovalo, tak ma to bude veľmi tešiť.
Čo sa týka oddychu, myslím si, že na našich manažérskych pozíciách je schopnosť nájsť si čas sám na seba, na rodinu, na priateľov, veľmi dôležitá. Snažím sa byť v tomto pre svojich kolegov príkladom. Nie je pre mňa najdôležitejšie byť top manažérka a podnikateľka, ale matka a partnerka. Rodina je pre mňa na prvom mieste a keď som s ňou, obmedzujem mobil i počítač. Dovolenka má v mojom živote veľmi dôležité miesto. Voľný čas trávime bez technológií a v lete mávam taký letný sabbatical, ako to rada nazývam. Vezmem si mesiac až dva voľno a jazdíme do zahraničia, športujeme, podnikáme spoločne najrozmanitejšie typy výletov.
Som človek, ktorý miluje cestovanie, a preto sme sa snažili cestovať aj v dobe koronavírusu. Keď boli zatvorené letiská a celkovo sa obmedzil cestovný ruch, bola som z toho veľmi smutná. Tento rok sme boli na Malorke. Prenajali sme si tam dom, šli sme celá rodina aj so psom, doleteli za nami príbuzní a kamaráti. Boli sme tam ako taká veľká grécka rodina, grilovali sme, často sme mali v dome až tridsať ľudí. Ale boli to naši príbuzní a kamaráti, takto to mám rada.
To beriem skôr ako takú uniformu. Často vystupujem v médiách, veľa sa fotím, som naozaj frontman celého holdingu s 1 700 zamestnancami, kam aktuálne spadá štrnásť firiem. Musím teda dbať na vzhľad. Často tiež vystupujem a hovorím so zamestnancami, a to nielen v Českej republike, ale aj v ďalších krajinách, kde pôsobíme, a veľa času preto trávim v lietadle.
Myslím si, že som zatiaľ nedorástla na takú úroveň, aby som musela mať súkromné lietadlo. Myslím si, že som pokorný, normálny človek. Možno k tomu ešte doputujem, zatiaľ ale lietam komerčnými letmi. Celkom ale premýšľam o tom, že si zadovážim auto so šoférom, pretože sa stále dopravujem sama. Odšoférovala som si sama veľké diaľky, napríklad do Varšavy alebo Budapešti. Ale aj počas jázd potrebujem pracovať, čo je v situácii, keď sama šoférujem,, veľmi zložité a nepraktické, a to aj keď môžem používať handsfree. Tak som si povedala, že už si asi doprajem luxus a zoženiem si do auta šoféra.
Charita bola vždy súčasťou Zásilkovne, pomáhali sme od prvej chvíle, keď nám to naša finančná situácia dovolila. Podporujeme projekty zamerané na zlepšovanie a rozvoj kvality života detí, mládeže a rodičov samoživiteľov a znevýhodnených skupín a jednotlivcov. Podporujeme napríklad Nadačný fond Happy Hearts, Nadáciu Zdeňky Žádníkovej, organizáciu DEBRA, spolok Nedoklubko a Indigo Děčín alebo projekt Pomozte dětem. Packeta je technologická firma, preto je dôležitým pilierom našich charitatívnych aktivít podpora technológií, ktoré pomáhajú ľuďom lepšie zvládať ich hendikepy. Na tomto mieste môžem menovať projekt Silou hlasu, ktorého cieľom je naučiť osoby s poškodením jemnej motoriky horných končatín ovládať počítač hlasom, aby sa mohli bez pomoci druhých komplexne začleniť do bežného života.
V súčasnosti pripravujeme spustenie Nadačného fondu Simony Kijonkovej. Okrem našich vlastných finančných prostriedkov by sme do fondu postupne chceli získavať externé peniaze od ďalších darcov.
Áno, píšu. Bohužiaľ, všetkým pomôcť nemôžem, aj keď mi osud nikoho nie je ľahostajný. Všetky žiadosti starostlivo vyhodnocujeme, a ak môžeme, pomôžeme. Nejde ale len o financie, pomáhame tiež s prepravou tovaru alebo komunikáciou rôznych prospešných aktivít tak, aby sa o nich dozvedelo čo najviac ľudí.
Život s pandémiou bol určite najťažším obdobím v desaťročnej histórii Zásilkovne, viac ako rok sme čelili nepretržito nestabilnej situácii. Náklady na plnenie najrôznejších vládnych protiepidemických opatrení sa zatiaľ pohybujú rádovo v miliónoch korún.
Mojím snom je, aby sa Packeta, česká firma, založená obyčajnou ženou z Karlových Varov, stala globálnou značkou známou a obľúbenou na celom svete.